Po krátkom čase mi zazvonil telefón a občiansky aktivista z Olče sa ma pýta ako že sa volá ten tvoj starosta? Melišek, odpovedám.
Aktivista z Olče hovorí: Tak teda ten Tvoj Melišek volal k nám na obecný úrad starostovi a veľmi sa ospravedlňoval, že on o tom skutočne nevedel a veľmi ho to mrzí čo si tam stváral a len teraz si to pozrel, tak že volá. A ešte bla,bla,bla....a že ten Špánik je len taký obyčajný privandrovalec.
Rozrehotal som sa lebo som to považoval za vtip. Rehotal sa aj aktivista z Olče. Keď sme sa obaja dorehotali, došlo mi, že to vlastne nie je vtipné ani normálne.
So starostom sa radi nemáme. On vie prečo a ja tiež. Celá podstata nevraživosti je v tom, že on je z tých starostov ktorí potrebujú k svojej robote okolo seba pochlebovačov a ja som ten, ktorý do jeho činnosti rýpe a chce niečo, čo on nechápe.
Transparentnosť a dodržiavanie zákonov, aj keď v ňom nie sú uvedené sankcie.
Tak teraz ozaj neviem, ako poddaný pána vinodolského starostu som ho mal snáď informovať o mojom zámere? Alebo som si mal pýtať dovolenie pána starostu či sa ako jeho poddaný môžem vyjadrovať k porušovaniu zákonov v inej dedine? A môžem vlastne dýchať bez jeho dovolenia?
Zrejme môžem a preto dýcham. Ale takéto počínanie novodobého vidieckeho baróna zjavne svedčí o márnomyselnosti a nabubrelej predstave o neobmedzených možnostiach slovenského starostu, ktorý nezabudol na praktiky komunistických národných výborov a po 21 rokoch psychického teroru na občanoch z pozície starostu si osobuje právo na zasahovanie do slobodného rozhodovania občanov obce Vinodol.
Pán starosta, ja skutočne nie som váš poddaný, zvyknite si!