Konštatovanie tejto skutočnosti  som si prečítal v novinách aj s detailnejšími informáciami o skutku starostu východoslovenskej obce  Hermanovce. Mnohých zaráža skutočnosť, ako je možné, že starosta môže  bez väčších problémov zneužiť svoje postavenie a zdefraudovať  250  tisíc eur.

Môže, a mnohí to  bežne  robia a budú robiť, pretože im to jednoducho  legislatíva  dovoľuje a kontrolné systémy sú také aké sú. V prostredí slovenských obcí  ktoré sa hrdia  samostatnosťou  a systémom samosprávy  je postavenie starostu   ako štatutára obce  v spojení  s negatívnymi črtami osoby starostu  skutočne výnimočné. Veľkou mierou sa pod tento stav podpisujú poslanci   zastupiteľstiev, ktorí  svoju činnosť  berú formálne, alebo  až s príliš veľkým rešpektom k inštitútu  starostu. V  spoločenstvách obcí kde  je každý s každým  nejakou formou  zviazaný  je bežné, že  benevolencia k skutkom starostov je  obrovská. Chorobná ctižiadosť  často  nevzdelaných, prostých  ľudí, ktorý sa voľbou svojich  prívržencov dostanú na  post  starostu a nezvládajú svoje nové mocenské postavenie  je  realitou. Následne sa realitou stávajú aj príbehy podobné tomu z Hermanoviec, napriek  existencii  kontrolného systému v samospráve.

Zodpovednosť za tento stav má samozrejme v prvom rade sám starosta.

Snáď len v jedno osobovej  eseročke je normálne a možné, aby majiteľ a štatutár sám   mohol manipulovať s finančnými prostriedkami podľa svojho uváženia. A predstavte si, je to možné a bežné aj v systéme   slovenskej  samosprávy! Rozumný starosta sa nebráni spolu podpisovaniu pri manipulácii s finančnými prostriedkami  obce, ale  prostredníctvom  bankovej karty  má stále možnosť robiť   výbery  hotovosti  ktoré  sú len na jeho rozhodnutí  a len  mesačný výpis banky ozrejmí jeho  manipuláciu s finančnými prostriedkami obce. Ak nebude mať účtovníčku  s vlastnosťami Bielej vrany - Eriky Lakatošovej z obce Ruská, nikto ani necekne a výber si bude v lepšom prípade evidovať ako zálohu na výdaje obce. Ku koncu roku si ich  fiktívne zúčtuje do pokladne  a opäť vyberie, samozrejme opäť len dokladovo. Do kedy a akým  ďalším zlodejstvom  sa tieto  finančné operáciu  nakoniec  zrovnajú je už druhá vec a záleží od statočnosti účtovníčky obce. Pani Lakatošová prišla po upozornení na takýto postup starostu o prácu na obecnom úrade. Účtovníčka Hermanoviec jednoducho zlyhala alebo nemala silu na  zákonný postup a oznámenie tejto skutočnosti  orgánom činným  v trestnom konaní.

Druhý v poradí, kto by mal na nekalú činnosť  starostu upozorniť resp. okamžite po zistení  konať je hlavný kontrolór obce. Aj v prípade Hermanoviec  na  chýbajúce peniaze v obecnej kase prišiel. Svoje zistenie ale zverejnil až po prevalení celej kauzy a hrdinsky  vykrikuje, že  podá trestné oznámenie. Dokonca sa vyjadril, že po zistení  odcudzenia  obecných peňazí starostom  mu dal šancu ich vrátiť. Takýto postup pri kontrolnej činnosti je neprípustný, ale praktizuje sa bežne práve vzhľadom k systému kontroly, ktorý je v samospráve. Kontrolór je jednoducho závislý na svojom zamestnávateľovi, často sa dôverne poznajú a ešte častejšie je to v praxi orgán starostu a nie zastupiteľstva ako by to v zmysle zákona 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení malo byť.

Tak potom akáže to je kontrola.

V treťom rade  je tu samotné zastupiteľstvo, ktoré  malo už pri najmenšom podozrení konať. Prijať dôslednejšie opatrenia  schválením smernice na nakladanie s majetkom a financiami obce!Permanentne  kontrolovať ich plnenie ukladaním kontrolných úloh  kontrolórovi či finančnej komisii a samozrejme aj požadovaním informácie o čerpaní rozpočtu a stavoch na účtoch. Je možné určiť  nakladanie s finančnými prostriedkami obce len spolu podpisovaním  finančných transakcií a zákazom individuálneho užívania platobnej karty.

Na tomto prípade sa ale  zúčastnili aj fyzické osoby a podnikatelia, ktorí poskytli starostovi pôžičky  ako štatutárovi obce pre samotnú obec, ktoré potom  využil na  riešenie svojich finančných problémov. Tu  hraje svoju úlohu neinformovanosť ktorá pramení z nezáujmu občanov o obecné dianie,  lebo  starosta  nemôže  uzavrieť žiadnu zmluvu o pôžičke či úvere bez  kladného uznesenia zastupiteľstva.

A  nezáujem a nevšímavosť  občanov je to najhoršie čo  umožňuje nezodpovedným či neschopným  starostom obcí na Slovensku  kradnúť, zneužívať svoje postavenie a chovať sa ako neobmedzení vládcovia  na svojom  gulagu.